Rozosmievajte ju. :D
4. 1. 2010
Pri písaní na internete sa často musíte spoliehať len na svoje slová, občas môžete atmosféru dotvoriť nejakou fotkou, prípadne vtipným grafom. Síce, vtipný graf... Tak či onak, dôležité je, aby osoba s ktorou komunikujete prežila niečo nezvyčajné a to nehovorím o duchovnom orgazme pri čítaní veršov...
Pri písaní sa snažím o to, aby dievčence, či už sú tupé ako podošva od galoše, alebo vysoko sofistikované ako Mon, boli príjemne prekvapené. Nenútený štýl sa naučiť nedá, no celkom v pohode môžete zvládnuť pár ťahov, na ktorých môžete postaviť svoj dar rozosmievania.
Humor
Je ťažké byť vtipný ak ním nie ste v reálnom živote. Ak máte emocionálny rozsah ako kameň z potoka tak tiež. Ani článok o humore vám nemusí pomôcť. Rozosmiať môžete dvoma spôsobmi:
byť smiešny – ľudia sa pri vás smejú, ale len preto, že ste smiešny. Máte rečovú vadu, fyzickú chybu, mentálne poškodenie. Alebo len vyzeráte ako vyvracaný rezanec.
byť zábavný – ľudia sa smejú kedy chcete, rozprávate príbehy, vtipne reagujete. Zábava je niečo, čo nikdy neprestane baviť.
Stačí si vybrať. Berte do úvahy predpoklad, že so smiešnym na večeru ženy nepôjdu. Postaviť komunikáciu na sérii blbých a krátkych vtipov ktoré ste počuli ráno v rádiu je síce plytké, povrchné a trápne ale ... zaberá to :D Čuduj sa svete, často sa stáva, že daná osoba s Vami ráno nepočula rádio. Áno viem, písal som o tom že je potrebné sa zamerať na situačnú časť. Ale nie každý to dokáže. Pozrime sa na pár tém, ktoré sa zdajú ľuďom zábavné:
Zvieratká
Ich fyziognómia ich predurčuje ako aktérov tých najrozmanitejších rozprávaní... začiatky príbehov typu „Ide motýľ na gazíku po púšti...“ alebo „Medveď kúpil garnižu a stretol zajaca...“ sú často celkom dobrým úvodom k tomu, aby si slečna predstavila, ako môže taký motýľ šoférovať gazík. Keď k tomu pridáte „visí mu cigareta z huby a spadne mu na nové rifle“ tak by nemal byť problém.
Slovné hračky
Tu je dôležité, aby ste ovládali jazyk v ktorom píšete. Aby ste zo slov dokázali vychytiť buď dvojzmysel, narážku, alebo ich rozdelenie. (Ne)chcem uvádzať príklady. „Ahoj, ja som Mišo. Ahoj, ja som nasratá.“ Gramatických hier je kopec a množstvo z nich je závislých od situácie priamo, tieto sa veľmi nacvičiť nedajú. Jedine ak, zbierajte si vtipné frky do textového súboru a majte ho otvorený pri písaní. „Naozaj on? My dvaja máme spoločné len číslo 150, teda jeho výšku a moje IQ.“
Fikcie
Pozvite ju na čaj a potom jej napíšte trebárs „Jurgen, Matilda... posadajte si, porozprávam vám ako som vašu mamku uhovoril na prvý čaj s afrodiziakami. Bolo to v období kedy ešte nevedela že sa do mňa zaľúbi...“. Fikcia spoločných (a často práve vďaka vám dementných, nepodarených, alebo akokoľvek inak smiešnych) detí celkom funguje. Musíte si vedieť spraviť srandu zo seba. Fikcia o žijúcich biblických postavách je tiež fajn, ale tu pozor, viera je často krehká téma. „Mojžiš? Jasné, minule sme ho videli nakupovať v Humennom, keď parkoval auto tak narazil do stĺpa, lebo sa mu zamotala sutana do pedálov.“
V receptároch sa vždy nájdu návody ktoré sú užitočné a ktoré nie. Ak vám tento článok nič nedal, tak skrátka čítate zlý receptár. A ak vám niečo dal, tak o mne dajte vedieť ostatným aby som mohol baliť dievčatá na to, že som populárny autor.
Váš Receptár. :)
krasne skopirovane
(mmmmm, 21. 6. 2010 17:54)